Vyhlásenie Pamiatkovej rezervácie Prešov (ďalej aj „PR Prešov“) schválila Vláda Československej republiky dňa 11. 07. 1950. V súčasnej dobe je na území pamiatkovej rezervácie dvadsať ulíc – Vajanského ulica, Kmeťovo stromoradie, Konštantínova ulica, Slovenská ulica, ulica Hurbanistov, Hlavná ulica, Jarková ulica, Baštová ulica, Okružná ulica, Kováčska ulica, ulica Ku Kumštu, Suchomlynská ulica, Špitálska ulica, Šarišská ulica, Metodova ulica, Floriánova ulica, Tkáčska ulica, Svätoplukova ulica, Weberova ulica a Ulica Biskupa Gojdiča.
Pamiatková rezervácia podľa § 16 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov je územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky vymedziť. Historicky vyvinutá urbanistická štruktúra PR Prešov je čitateľná v pôdorysnej dispozícii pamiatkového územia – zahŕňa vretenovité námestie so severojužnou orientáciou a uličnú sieť vymedzujúcu mestské štvrte s rytmom zachovanej stredovekej parcelácie, ktoré sú ohraničené plochou mestského opevnenia miestami s nadzemnými fragmentmi murovaných konštrukcií, reliktmi pôvodnej konfigurácie terénu, roztrúsenou zástavbou a lemujúcou zeleňou. Historicky vyvinutá silueta a panoráma prezentovaná vo významných interiérových i diaľkových pohľadoch na pamiatkové územie je determinovaná situovaním architektonických dominánt v území a výškovým zónovaním – gradáciou ostatnej zástavby. Územie disponuje hodnotnou historickou architektúrou z rôznych období – od stredoveku až po secesiu a funkcionalizmus. Charakteristické sú meštianske domy v radovej uličnej zástavbe prevažne dvojtraktového prejazdového typu s aditívne radenými dvorovými krídlami, rozsiahlejšie domy mestskej a šľachtickej nobility a ostatné sakrálne, verejné, školské a iné stavby s autentickou dispozíciou. Najvýznamnejšie hodnoty meštianskej radovej zástavby sú: gotické jadro, klenbové konštrukcie z obdobia renesancie a včasného baroka (valené klenby s lunetovými výsečami), renesančné stĺpikové schodiská, viacpodlažné suterény, strechy sedlové, valbové a pultové so stredným úžľabím, atikové štíty, pavlačové dvorové krídla, parcelačné múry… Objekty majú zachované výtvarné a umelecko-remeselné prvky exteriéru – štukovú a maliarsku výzdobu fasád, kamenné prvky – (portály, ostenia okien, rímsy, konzoly, krakorce, schodiskové stĺpiky, sochy, reliéfne erby, nápisové dosky a iné), výplne okenných a vstupných otvorov a kovové detaily. Mnohé z týchto prvkov boli odhalené počas obnovy domov. Krajský pamiatkový úrad Prešov (ďalej aj „KPÚ Prešov“) ako orgán ochrany pamiatkového fondu v spolupráci s vlastníkmi zabezpečuje zachovanie uvedených pamiatkových hodnôt aj pri prestavbách a zmenách funkčného využitia dotknutých objektov. V rámci rekonštrukcií a novostavieb na ploche Pamiatkovej rezervácie Prešov sa určujú aj podmienky ochrany archeologických nálezov, našli sa doklady vývoja meštianskej architektúry ako aj ďalších hospodárskych objektov dokumentujúce život obyvateľov mesta. Územie PR Prešov sa postupne revitalizuje, mnohé objekty sa najmä od 90. rokov 20. storočia obnovili, bola vymiestnená individuálna doprava z Hlavnej ulice, čo dalo priestor pre rozvoj iných funkcií na ploche námestia. V období 60. – 80. rokov 20. storočia došlo v okrajových polohách PR Prešov aj k veľkoplošným asanáciám – odstráneniu častí blokov historickej zástavby. Výzvou stále zostáva nová výstavba na týchto plochách – cieľom je hodnotná súčasná architektúra, ktorá by dokázala adekvátne komunikovať s historickým prostredím.
autorka článku: Ing. arch. Jana Onufráková, Krajský pamiatkový úrad Prešov
Pri tejto príležitosti nájdete v OC EPERIA SHOPPING MALL výstavu historických fotografií.